ZO ZAHRANIÈIA
Mediálne systémy v Európe – Holandsko
Holandské krá¾ovstvo je konštituènou monar- chiou s vládou parlamentnej demokracie. Z h¾a- diska mediálneho systému je dôležitá náboženská a politická štruktúra obyvate¾stva. Pôvodne cel- kom katolícka krajina, ktorá bola dlhé storoèia pod nadvládou Španielska, je dnes nábožensky dife- rencovaná. Od èias reformácie, ktorá našla u ho- landského obyvate¾stva znaènú odozvu, je rozde- lená na katolícku (asi 33%) a protestantskú èas•
(si 23%), prièom však ve¾ká èas• obyvate¾stva (takmer 40%) sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.
Politicky obyvate¾stvo Holandska preferuje naj- mä socialistov a liberálov, v menšej miere kres•an- ských demokratov, resp. viaceré ïalšie menšie a málo významné politické strany.
Tlaè
S vyše dvojmiliónovým jednorazovým nákla- dom tvoria celoštátne denníky asi 45 percent no- vinového trhu v Holandsku. V krajine vychádza osem univerzálnych celoštátnych denníkov (všet- ko vo ve¾kom formáte) a nieko¾ko špecializova- ných ako Financieel Dagblad (ekonomický a fi- nanèný denník) alebo Agrarisch Dagblad (denník pre po¾nohospodárov). Z ôsmich univerzálnych sú dva malé ortodoxne protestantské denníky (58 000 a 30 000 výtlaèkov), plne závislé na pred- platnom. Ostatných šes• predáva jednorazovo takmer 2 milióny výtlaèkov: Telegraaf 800 000, Algemeen Dagblad 400 000, de Volkskrant 350 000, NRC Handelsbad 270 000, Trouw 120 000 a Het Parool 95 000. Dva posledne menované sú zaraïované do kategórie kvalitnej tlaèe. Viac ako
80 percent predaja denníkov zabezpeèuje pred- platné.
V roku 1997 zmenil Het Parool svoju orientá- ciu a sústredil sa prevažne na metropolitnú oblas•
Amsterdamu. Napriek tomu je stále považovaný za celoštátny denník, pretože má svojich predpla- tite¾ov v celej krajine. Het Parrik, NRC Handel- sblad a jeden z protestantských titulov sú veèerní- ky, všetky ostatné sú ranníky. V Holandsku nikdy nevychádzali nede¾níky, ani noviny v tabloidnom formáte.
Do konca šes•desiatych rokov holandské ce- loštátne denníky kopírovali holandskú sociálnu štruktúru štyroch pilierov, ktorá pramení z hlboko zakoreneného rozdelenia spoloènosti pod¾a nábo- ženstva a politického presvedèenia a traduje sa od konca 19. storoèia. To znamená, že noviny mali väzbu na jeden zo štyroch pilierov (katolícky, pro- testantský, socialistický a liberálny). V tomto kon- texte noviny pôsobili ako orgány straníckej a ná- boženskej politiky. V procese rúcania pilierov, ktorý odštartoval koncom šes•desiatych rokov, sa väzby medzi novinami a politickými stranami, resp. cirkvami, uvo¾nili. Od konca 70. rokov 20.
storoèia má väèšina novín tzv. redakèný štatút, kto- rý vyluèuje komerèný nátlak a zaruèuje redakèný rozpoèet, identitu a nezávislos• novín.
Vysoko rozvinutá je aj holandská regionálna tlaè. Predaj asi 30 regionálnych novín presahuje 2,5 milióna výtlaèkov denne. Najväèším regionál- nym denníkom je Dagblad de Limburger (180 tis), najmenším Barneveldse Krant (11 000). Niektoré regionálne noviny majú viacero lokálnych vydaní s odlišnou titulnou stranou (tzv. hlavièkové novi-
ny). Približne polovicu regionálnych novín tvoria veèerníky.
Tre•ou kategóriou tlaèe sú malé lokálne novi- ny, ktoré väèšinou vychádzajú raz týždenne, nie- ktoré trikrát do týždòa. Slúžia najmä ako nosièe lokálnej reklamy, väèšia èas• je bezplatná a roz- nášajú sa priamo do domov a bytov.
V Holandsku okrem novín vychádza vyše 200 èasopisov. K najdôležitejším mienkotvorným patria Elsevier Magazine (133 00), Vrij Nederland (90 000), HP/De Tijd (42 000), De Groene Amsterdammer (17 500) a Hervormd Nederland (14 000), všetky od stre- du na ¾avo politického spektra. Bulvárne novinár- stvo sa v miernej forme uplatòuje v niektorých èaso- pisoch a magazínoch ako Story a Privé.
Holandskú tlaè s výnimkou štyroch malých nezávislých protestantských denníkov ovládajú štyri ve¾ké vydavate¾ské domy. Najväèším je PCM s 31-percentným podielom na trhu. Za ním nasle- dujú Holdingmij De Telegraaf (25%), VNU Dag- bladengroep (18%), Wegener (16%) a Noordelij- ke Dagblad Cominatie (7%). Iba prvé dva vlastnia celoštátne denníky. Regionálna tlaè, aj keï nie úplne, je koncentrovaná do troch menších vyda- vate¾ských spoloèností.
Audiovizuálne médiá
Rozhlasové a televízne vysielanie v Holand- sku je organizované zvláštnym spôsobom.
Holandský systém rozhlasu a televízie je jedným z nemnohých pozostatkov bývalého sociálneho sys- tému štyroch pilierov. Vysielacie (rozhlasové) zdru- ženia jednotlivých pilierov boli založené v 20. ro- koch minulého storoèia spolu s neutrálnou národnou vysielacou (sprvu len rozhlasovou) spo- loènos•ou, ktorá spoèiatku plnila dozornú funk- ciu a vysiela• vlastné programy zaèala až po ur- èitej dobe. Poèet platiacich èlenov združení rozhoduje o rozsahu vysielacieho èasu, ktorý do- stane združenie k dispozícii.
V pä•desiatych rokoch vysielali v Holandsku 2 rozhlasové a jeden televízny kanál. Tretí rozhla- sový kanál pribudol v roku 1965, štvrtý a piaty v rokoch 1975 a 1985. Druhý televízny kanál pri- budol v roku 1964 a tretí v roku 1988. Všetky poèiatoèné združenia ako VARA, AVRO, NCRV, VPRO a KRO stále existujú, aj keï zákon z roku 1969 umožnil vznik nových. Medzi nové patrí evanjelické združenie EO (1972), TROS (1969) a Veronica/VOO (1976). Posledné dve sú neutrál- ne združenia, ktoré vznikli z organizácií, vysiela- júcich koncom šes•desiatych a zaèiatkom sedem- desiatych rokov 20. storoèia z rozhlasových staníc umiestnených v Severnom mori. Veronica/VOO opustila systém verejnoprávneho vysielania a v ro- ku 1995 sa stala komerènou spoloènos•ou.
Verejnoprávne vysielanie je financované z koncesionárskych poplatkov, èlenských prí- spevkov èlenov združení a z príjmov za televíz- nu (od roku 1967) a rozhlasovú (od roku 1968) reklamu. Programy vyrábajú buï samotné zdru- ženia alebo nezávislé produkèné spoloènosti, kto- ré dodávajú svoje produkty aj komerèným stani- ciam. K hlavným produkèným spoloènostiam patria Endemol, Dits TV a IDTV. Televízny prog- ram má (pod¾a zákona) obsahova• urèité presne stanovené percento tzv. kultúrnych relácií alebo programov z vlastnej produkcie. Každý rozhla- sový kanál má svoj presne stanovený formát, s pevne stanoveným podielom hudby a hovore- ného slova. V roku 1992 sa Národná vysielacia organizácia NOS (Nederlands Omroep Stichting – Holandská vysielacia nadácia) rozèlenila na produkènú organizáciu NPS (Nationale Progra- mma Stichting – Národná nadácia pre program) a NOB (Nederlands Omroeproduktie Bedriff), súkromnú produkènú spoloènos•.
V tomto zložitom a nepreh¾adnom systéme nemali komerèné spoloènosti nádej na úspech.
V polovici osemdesiatych rokov však na holand- ský trh èoraz viac prenikali zahranièné komerèné stanice prostredníctvom satelitného vysielania a káblových sietí, väèšinou vo vlastníctve regio- nálnych elektrárenských spoloèností. Káblová te- levízia sa ukazovala ako komerène perspektívna, ale holandská legislatíva až do prijatia mediálne- ho zákona v roku 1988 zakazovala komerèné sta- nice na holandskom území.
S komerèným vysielaním zaèala v roku 1989 RTL, v rozhlasovom vysielaní ju nasledovali Sky Radio a Radio 10. Dnes v holandskom ja- zyku vysiela 10 celoštátnych komerèných tele- víznych staníc (RTL 4 a RTL 5, Veronica, SBS6, NET 5, FOX, The Music Factory, Discovery Channel Netherland (anglicky a holandsky), Cartoon Network (holandsky a anglicky) a Kin- dernet, ako aj ve¾ké množstvo regionálnych a lo- kálnych rozhlasových komerèných staníc. Zvláš- tnos•ou Holandského televízneho systému je 11 verejnoprávnych regionálnych televíznych sta- níc, ktoré na regionálnej úrovni dopåòa iba jed- na súkromná.
Štátna mediálna politika
Štátna mediálna politika v Holandsku sa v 80.
rokoch 20. storoèia vyznaèovala uprednostòova- ním verejnoprávneho systému rozhlasového a te- levízneho vysielania na úkor súkromného sekto- ra. Urèitá zmena nastala koncom osemdesiatych rokov. Ïalšie zmeny priniesol mediálny zákon z roku 1993. Od tých èias sa licencie pre verejné združenia zaèali ude¾ova• na obdobie desiatich
rokov. Mierne sa zmenili aj formáty predpisova- né pre jednotlivé rozhlasové a televízne stanice.
Povinnos• vysiela• kultúrne a informaèné prog- ramy pre menšiny boli z NOS prenesené na Fond národných programov (Nationale Programma Stichting, NPS). NOS zostala zodpovedná za spravodajstvo, šport a prenosy z významných podujatí, ako aj za celkovú koordináciu èinnosti verejnoprávnych kanálov. Každý z týchto kaná- lov má svojho manažéra pre koordináciu. Za roz- poèet, licencie a menovanie manažérov je zod- povedné ministerstvo kultúry, ostatné záležitosti sa riešia systémom samoregulácie a sú ponecha- né na samotné združenia.
Dozorným orgánom pre elektronické médiá je Komisariát pre médiá (Commissariaat voor de Media). Dohliada nad dodržiavaním zákonných nariadení a predpisov dotýkajúcich sa rozhlasu a televízie, platenej televízie, elektronických no- vín a káblových sietí. Má v kompetencii pride¾o- vanie vysielacích èasov celoštátnym, regionálnym a lokálnym rozhlasovo-televíznym organizáciám a pride¾ovanie prostriedkov na výrobu programov.
Okrem toho komisariát zabezpeèuje spoluprácu medzi vysielacími organizáciami a holandskou programovou produkciou. (Organizácie si techni- ku prenajímajú.) Na èele komisariátu sú traja ko- misári, jeden predseda a dvaja èlenovia, menova- ní krá¾ovským výnosom na pä• rokov.
Vydávanie tlaèe podlieha protikartelovej regu- lácii. Viacero titulov zaniklo zlúèením alebo reor- ganizáciou, avšak nie to¾ko, aby to ohrozilo plu- ralitu holandskej tlaèe. Napríklad PCM (Prescombinatie) pred fúziou s vydavate¾stvom Meulenhoff bol aj je schopný udrža• svoje strato- vé novinové tituly ako Het Parool a Trouw iba vïaka ziskom z predaja ove¾a populárnejšieho denníka De Volkskrant. Navyše sa zdá, že vlna fúzií a skupovania titulov z konca 80. v devä•desiatych rokoch 20. storoèia opadla.
V porovnaní s niektorými medzinárodnými mediálnymi molochmi sú aj najväèšie holandské mediálne spoloènosti iba malými hráèmi. Viacero vydavate¾ov má podiely v regionálnych vysiela- cích organizáciách a/alebo v nových médiách. In- vestície vydavate¾ov tlaèe do komerènej televízie sú limitované prísnou reguláciou.
Systém regulácie
Slobodu tlaèe zaruèuje holandská ústava:
„Nikto nepotrebuje predbežné povolenie na zve- rejnenie svojich myšlienok a pocitov prostredníc- tvom tlaèe, èo nevyluèuje zodpovednos• každého pred zákonom.“ Výnimkami zo slobody tlaèe sú teda iba prípady, ak autor poruší ústavu (napr. dis- krimináciou rasy èi pohlavia) alebo zákon.
S•ažnosti na novinárov alebo médiá môžu obyvatelia Holandska adresova• Novinárskej rade (Raad voor de Journalistiek), ktorú spolovice tvo- ria novinári a spolovice èlenovia so skúsenos•ami v právnickom povolaní, bývalí ministerskí hovor- covia, uèitelia novinárstva alebo manažéri mediál- nych podnikov. Každú s•ažnos• posudzuje výbor piatich èlenov rady s nezávislým predsedom, oby- èajne vysokým úradníkom justície. Konania sú verejné a nálezy publikované v mesaèníku Holand- ského združenia novinárov. Nález nemá právne následky. O zados•uèinení alebo trestoch rozho- duje iba nezávislý súd.
Odnedávna môže rada vynáša• nálezy aj k ak- tuálnym problémom bez predchádzajúcej s•ažnosti na predmetnú vec. Rada môže by• aj sprostredko- vate¾om zmierenia v prípadoch, ak rýchle konanie môže by• uspokojujúcejšie ako riešenie s•ažnosti.
Jediným denníkom, ktorý má vlastného om- budsmana, je De Volkskrant.
Verejnoprávny systém vysielania spadá do ju- risdikcie ministerstva kultúry. Minister má oficiál- nu právomoc zakáza• urèitý program alebo jeho èas•. Pravda, túto možnos• prísnej cenzúry vláda využila iba výnimoène, i keï obèasné tlaky vlády na programovú politiku verejnoprávnych vysiela- te¾ov sa už vyskytli.
S•ažnosti na reklamu môže verejnos• adreso- va• Komisii pre kódex reklamy (Reclame Code Commissie). Komisia okrem riešenia s•ažností monitoruje spôsob využívania reklamy vo vysie- laní a sponzorovanie programov.
Mediálne organizácie
V Holandsku pôsobí viacero organizácií no- vinárov: Holandské združenie novinárov (Neder- landse Vereniging van Journalisten – NVJ), Zdru- ženie zahraniènej tlaèe v Holandsku (Buitenlandse Persvereniging in Nederland – BPV), Holandská spoloènos• šéfredaktorov (Nederlands Genoot- schap van Hoofdredacteuren) a nieko¾ko menších odvetvových združení.
Zamestnávatelia v sektore tlaèe majú Združe- nie holandskej dennej tlaèe (De Vereniging De Nederlandse Dagbladpers – NDP), Holandskú or- ganizáciu vydavate¾ov èasopisov (De Nederlan- dse Organisatie van Tijdschrift-Uitgevers – NOTU), Holandskú tlaè spravodajských magazí- nov (Nederlandse Nieuwsbadpers – NNP) a Ho- landský zväz vydavate¾ov (Nederlands Uitgever- sverbond – NU).
V audiovidzuálnej oblasti sú to Profesionálne združenie filmových a televíznych tvorcov (Bero- epsvereniging van Film- en Televisiemakers – NBF), Združenie nezávislých televíznych produ- centov (Vereniging van Onafhankelijke Televisie
Producenten – OTP), Mediálny klub – medziná- rodná nadácia (Stichting Media Club Internatio- nal), Podporný fond holandských kultúrnych prog- ramov (Stimulatiefonds Nederlandse Culturele Omroepproducties) a ïalšie.
Svoje organizácie majú aj regionálne audiovi- zuálne médiá: Organizácia holandských lokálnych vysielate¾ov (Organisatie van Lokale Omroepen in Nederland – Olon), Nadácia lokálneho vysiela- nia (Stichting Nederlands Fonds voor de Lokale Omreop) a Fond pre konzultáciu a kooperáciu re- gionálnych vysielate¾ov (Stichting Regionale Omroep Overleg en Samenwerking – ROOS).
Spomenú• možno ešte podporný fond pre tlaè (Bedrijfsfonds voor de Pers), ktorý poskytuje dotá- cie novinám v prípade ich finanèných •ažkostí ale- bo pre zvláštne projekty, ako aj Fond pre zvláštne novinárske projekty (Fonds Bijzondere Journalis- tieke Producties), na ktorý sa môžu obraca• noviny a jednotliví novinári so žiados•ami o podporu špe- ciálnych a dlhodobých projektov. V Amsterdame sa nachádza Holandské múzeum tlaèe (Nederlands Persmuseum). Štatistiku predaja tlaèe zabezpeèuje Ústredná kancelária pre publicitu novín (Centraal Bureau voor de Courantenpubliciteit – Cebuco).
Najnovší a perspektívny vývoj Napriek tomu, že holandský televízny trh je preplnený (okrem relatívne ve¾kého poètu domá- cich verejnoprávnych a súkromných kanálov je tu silný presah britských a nemeckých televíznych staníc), ešte stále pribúdajú nové televízne stani- ce. V roku 1999 tu spoloènos• SBS (Scandinavian Broadcasting System) uviedla na trh kanál Net 5 v snahe konkurova• stanici RTL 5. Sú•až o piatu pozíciu na kanálových volièoch síce vyhrala RTL
5, avšak novej stanici Net 5 sa po krátkej dobe podarilo získa• takmer trojpercentný podiel na trhu.
Ïalším nováèikom na holandskom televíznom trhu je Fox, ktorá nahradila hudobnú stanicu TV 10. Aj trhový podiel tejto stanice sa v priebehu jedného roka zvýšil z 1,4% na 2,3% najmä záslu- hou toho, že stanica sa dokázala presadi• predo- všetkým vo vekovej skupine 13 -19 rokov. Napriek nástupu nových staníc, RTL 4 naïalej zostáva naj- sledovanejšou televíznou stanicou.
V súvislosti s postupným, ale nezadržate¾ným poklesom sledovanosti kanálov verejnoprávnej televízie sa už dlhú dobu aj v Holandsku vedie diskusia o budúcnosti verejnoprávneho vysielania.
Diskutuje sa o tom, èi tento systém treba reorga- nizova•, kompletne zmeni• pod¾a vzoru britskej BBC alebo úplne zruši•. Je možné, že súèasný li- cenèný systém, založený na množstve èlenov vy- sielajúceho združenia, v budúcnosti nahradí licenè- ný systém s využitím výberového konania.
S prvými problémami zápasia nielen verejno- právni, ale už aj komerèní vysielatelia. Najmä RTL 4 poci•uje úspechy svojich komerèných konku- rentov. Vlastníka HMG (RTL 4, RTL 5 a Veroni- ca) to prinútilo k zmenám v rozpoètovej a progra- movej politike. V programoch komerèných staníc sa èoraz viac presadzuje tzv. reálna televízia. Ten- to trend je badate¾ný už nieko¾ko rokov a presa- dzuje sa vo viacerých formátoch. Ve¾ký prelom zaznamenala reálna televízia v Holandsku uvede- ním programu Big Brother, na ktorý èoskoro nad- viazali iné programy podobného charakteru (Na- príklad De Bus – o mladých ¾uïoch, ktorí štyri mesiace žijú v autobuse).
V tlaèovej sfére budú zrejme pokraèova• fú- zie vydavate¾ov a/alebo novinových titulov. Via- cero regionálnych veèerníkov prechádza na ranné Tabu¾ka è. 1:
Desa• najväèších holandských denníkov (1999)
Titul Vydavate¾ Náklad
(v tis.) Èitatelia (v tis.)
De Telegraaf Holdigmaatsch. De Telegraaf 803 2,310
Algemeen Dagblad PCM Uitgevers 397 1,186
De Volkskrant PCM Uitgevers 351 830
NRC Handelsblad PCM Uitgevers 270 496
Dagblad De Limburger VNU Dagbladengroep 181 430
De Gelderlander VNU Dagbladengroep 180 535
Brabants Dagblad VNU Dagbladengroep 159 430
Noord Hollands Dagblad Holdingmaatsch De Telegraaf 156 397
De Twentse Courant Tubantia Wegener Arcade 142 328
Haaqsche Courant Wegwner Arcade 128 327
Zdroj: World Press Trends, 2000 Edition, ZenithMedia, London 2000, s. 139.
vydanie, pretože veèerná tlaè už dlhšiu dobu za- znamenáva pokles nákladov. Od druhej polovice 90. rokov 20. storoèia ponúka väèšina celoštátnych a aj viacero regionálnych titulov svoje elektronic- ké vydania na internete.
Pod¾a zahranièných prameòov pripravil PhDr. Samuel Breèka Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, nám. J. Herdu è. 2, 917 00 Trnava, T: 033/5545 310 Tabu¾ka è. 2
Podiely jednotlivých televíznych staníc na holandskom trhu 1999
Stanica Deti 6-12 rokov Dospelí nad 13 rokov
% %
Nederland 1 8,7 12,1
Nederland 2 6,8 14,3
Nederland 3 7,9 9,0
RTL 4 12,4 17,0
RTL 5 1,8 3,6
VERONICA 8,6 8,4
SBS 6 8,7 10,3
NET 5 2,5 2,9
FOX 9,5 1,5
Kindernet 5,9 0,3
The Music Factory 1,6 1,2
Cartoon Network 6,2 0,4
Iné 19,3 19,0
Zdroj: Television 2000. European Key Facts. IP and CLT-UFA 2000, s. 178.
PRAMENE:
• Buurke, Sanna: European Media Landscape – Netherlands – Factual Overview.
In: http://www.jc.nl/jr/emland/netherlandsfac.html
• Reen, Ben van: Die niederländische Rundfunklan- dschaft im Jahr 2000. In: Internationales Handbuch für Hörfunk und Fernsehen 2000/2001. Nomos Verlagsgesellschaft, Baden-Baden 2000, s. 471-485.
• Television 2000. European Key Facts. IP and CLT-UFA 2000
• World Press Trends, 2000 Edition, ZenithMe- dia, London 2000.
Inštitucionalizácia (ne)zodpovednosti aktuálna aj na Slovensku
V dòoch 30. novembra až 2. decembra 2000 pri príležitosti desiateho výroèia svojho vzniku usporiadala Fakulta sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe konferenciu Inštitucionalizácia (ne)zodpovednosti: globálny svet, európska integ- rácia a èeské záujmy. Odzneli na nej zuajímavé prednášky v pléne, uskutoènili sa panelové disku- sie a rokovali viaceré sekcie (v abecednom pora- dí): ekonomická, enviromentálna, mediálna, poli-
tologická, právna, sociologická a správna a terito- riálna. Ambíciou konferencie bolo urèi• multidia- gnózu èeskej spoloènosti nachádzajúcej sa v novom teréne – po absolvovaní ponovembrových ciest spolu so susedmi, Európou a svetom – na osudo- vej križovatke èi rázcestí a naznaèi• produktívne smery inštitucionalizácie zodpovednosti. Aktuál- nos• analýz súèasného stavu, nastolených otázok, anticipovaných vízií a navrhovaných riešení pre-
siahla hranice (nielen teritoriálne) nášho západné- ho suseda a mohla by inšpirova• aj slovenskú spo- loènos•. Išlo už o druhé vskutku interdisciplinár- ne vedecké podujatie fakulty rešpektovanej na akademickej pôde i v decíznej sfére. Prvá takáto konferencia sa uskutoènila v roku 1998 pri príle- žitosti 650. výroèia založenia Univerzity Karlovej.
Doc. Jiøí Kabele zaèal úvodnú prednášku pa- rafrázovaním známeho bonmotu „Sloboda každé- ho z nás sa konèí tam, kde sa zaèína sloboda dru- hého“. Jestvujú nielen súkromné ale aj verejné jasne vyznaèené a presne sa kryjúce teritóriá slo- body i zodpovednosti vo fungujúcom právnom štáte s presahom do kategórií etických, prièom objektívna nerovnomernos• rozdelenia teritórií slobody nesmie slúži• na inštitucionalizáciu ne- zodpovednosti.
O. i. uviedol príklady deformácií vnútornej vlády po zavedení inštitútu verejného zastupova- nia v novosvetských spoloènostiach: a) syndróm autoritárstva – nadriadení si silou alebo apelom na oddanos• vynucujú poslušnos• podriadených nad rámec uzavretej (èi neuzavretej) zmluvy o zve- rení zastupovacích práv, b) syndróm slabej vlády – keï nadriadení predstierajú, že vládnu a podria- dení sa tvária, že sú poslušní, c) syndróm skorum- povanej vlády – nadriadení predstierajú, že vlád- nu korektne (a podriadení, že sú loajálni), ale v skutoènosti svojou korumpovate¾nos•ou sledu- jú osobné výhody, d) byrokratický syndróm – nad- riadení disciplinovane vládnu podriadeným za cenu, že sa rušia spätnoväzobné procesy nápravy chybných rozhodnutí. Tieto a iné formy èi vlastne deformácie paralyzujú zastupite¾skú vládu.
Záverom povedal: „V prebiehajúcej globali- zácii bez globálnej autority, v súbežne bežiacej európskej integrácii bez rešpektovaného európske- ho zastúpenia a národnej ochoty prijíma• lojality, v stále sa rozvíjajúcej profilácii èeských (aj slo- venských – pozn. J. V.) hospodárskych a politic- kých záujmov riziká inštitucionalizácie nezodpo- vednosti nutne synergicky narastajú. Otvárajú sa však tiež vždy nové šance vyda• sa cestou inštitu- cionalizácie zodpovednosti, zbavi• sa dedièstva syndrómov slabého avšak autoritatívneho, byro- kratického a napriek tomu skorumpovaného vlád- nutia, ktorého korene môžeme výberovo sledova•
do tzv. reálneho socializmu, protektorátu, prvej republiky a do Rakúsko-Uhorska.“
Prof. Jan Køen na historickom pozadí vychá- dzajúc z tézy, že sa stredná Európa oddávna pohy- buje na okraji európskeho centra, ponúkol inter- pretaèné vzorce, paradigmy a hypotézy vo vz•ahoch západ – východ, resp. centrum – perifé- ria, asynchrónnu i synchrónnu komparáciu a zlo- žitú interakciu moderných diktatúr a obèianskych spoloèností, demokracie a totalitarizmu.
Prof. Lubomír Mlèoch, dekan FSV UK, sa ako predstavite¾ inštitucionálnej ekonómie zaoberal spoloèenskou konverziou v ekonomike, jej neus- pokojivými výsledkami a upozornil, že nefunkè- ný právny poriadok vedie k prepadu morálky a ob- rátenej kauzalite medzi etikou a ekonomikou, keï o peniaze ide až v prvom rade... Vláda musí viac investova• do etiky a morálky.
Doc. Fedor Gál vyjadril vieru v zmysluplnos•
diskusie o víziách pre èeský štát a vládu ÈR. Ich konceptuálnymi východiskami sú vonkajšie for- matívne trendy (exogénne velièiny), vnútorné for- matívne trendy vývoja ÈR a jej potenciály. Z pre- zentovaných typov odideologizovaných konzistentných prognostických scenárov umožòu- júcich heuristiku vývoja vyplynie tvorba rozvojo- vých priorít na základe širokej verejnej diskusie podporovanej médiami vrátane internetu za aktív- nej úèasti súèasných celebrít, ale aj s pritiahnutím mladých ekonomických èi politických lídrov.
Prof. Karel Kouba sa v nadväznosti na pred- chádzajúce témy zamyslel aj nad tým, preèo sa èeská ekonomika ako prvá (neèakane) dostala do recesného cyklu, z ktorého sa dostáva dos• poma- ly, pretože úspešnú terapiu nemožno robi• bez správnej diagnostiky, keï sa namiesto vysvetlení èi príèin h¾adajú vinníci. Viaceré zlyhania možno vysvetli• absenciou skladania úètov (accountabi- lity) a jasných pravidiel resp. pravidlami zlými, prijatými pod tlakom záujmových skupín.
Prof. Ludìk Urban ocenil nový prístup èes- kých exekutív od zaèiatku roku 1998 i Európskej komisie k príprave na vstup do Európskej únie, ktorý je o. i. podmienený funkènou trhovou eko- nomikou, jej konkurencieschopnos•ou, bezprob- lémovým vstupom na trh i výstupom z neho, dob- rou legislatívou, rozvinutým finanèným a kapitálovým trhom.
Prof. Václav Bìlohradský kritizoval niektoré prejavy inštitucionálnej nezodpovednosti EÚ, zjav- né èi skryté antagonizmy medzi èlenskými kraji- nami. Vo vz•ahu k procesu rozširovania poukázal na aktuálnos• predefinovania jej vnútorného po- riadku èi systému a pochopenie procesu negociá- cie v zmysle partnerského vyjednávania.
Panelová diskusia o zodpovednosti štátu, po- litických strán a obèianskej spoloènosti sa pole- micky venovala najmä pojmom obèianska spoloè- nos•, demokratická spoloènos• a morálka. V paneli o zodpovednosti verejnej správy a súkromného podnikania išlo okrem iného o typológiu zodpo- vednosti (ekonomická, etická, zákonná, spoloèen- ská) a klasifikáciu typov ekonomík v závislosti na typoch politických režimov.
Prvú mediálnu sekciu na tému Politická ko- munikácia a médiá usporiadala Katedra masovej komunikácie IKSŽ v spolupráci s Centrom pre
mediálne štúdiá CEMES a moderoval ju PhDr.
Otakar Šoltys, CSc. Petr Pavlík, PhD. charakteri- zoval využitie internetovej komunikácie èeskou politickou scénou, doc. PhDr. Miroslav Mareš, CSc., konštatoval dramatickú redefiníciu vz•ahu politickej komunikácie a médií verejnej služby, èo súvisí s deregulaènými trendmi v mediálnej sfére, PhDr. Jan Jirák si všímal kvalitatívne zmeny vo vz•ahu medzi mediálnym a politickým diškurzom a proces medializácie vyjadrujúci zvyšujúcu sa závislos• politického diškurzu na mediálnom, doc.
PhDr. Karel Šebesta, CSc., prezentoval výskum jazyka totality a Mgr. Èenìk Hajný sondu do jazy- ka tlaèených médií 60. rokov minulého storoèia (na príklade Svobodného slova).
Druhú mediálnu sekciu na tému Informaèné médiá v informaènej spoloènosti zorganizovala Katedra žurnalistiky IKSŽ a moderovala ju PhDr.
Barbora Osvaldová. PhDr. Milan Šmíd definoval špecifiká žurnalistickej práce na internete, RNDr.
Jiøí Peterka sa zameral na analýzu meniacich sa možností konzumentov informácií, producentov informácií a ich sprostredkovate¾ov – žurnalistov,
doc. PhDr. Jozef Vatrál, CSc. z Katedry žurnalisti- ky FiF UK v Bratislave predstavil slovenský inter- net na pozadí súèasnej a pripravovanej mediálnej legislatívy, Jaroslav Kábele informoval o projekte vydavate¾stva MAFRA a synergických efektoch prepojenia tlaèového média (MF DNES), interne- tového periodika (idnes) a audiovizuálnej agentúry (TVD) pripravujúcej spravodajstvo pre televíziu TV3, Jan Stejskal zovšeobecnil skúsenosti spojené s vydávaním internetového periodika ÈTK Èeské noviny a Mgr. Petra Jedlièková o. i. upozornila na problém archivovania digitálnych textov.
Závery z jednotlivých sekcií potvrdili reálnos•
predpokladaného potenciálu synergických efektov pri poznávaní mechanizmov inštitucionalizácie zodpovednosti i deficitov nezodpovednosti na in- tegraènej ceste èeskej spoloènosti. K skutoène re- prezentatívnej interdisciplinarite programu konfe- rencie by prispelo azda už len zastúpenie informatiky.
Doc. PhDr. Jozef Vatrál, CSc., Katedra žurnalistiky FiF UK, Bratislava
