Funkcia váženia

Vážiaca funkcia postulovaná v teórii prospektu by mala odrážať psychofyziku šancí (chance), ale Rottenstriech a Hsee (2001) rozoberajú túto funkciu skôr s ohľadom na vplyv emócií. Ich teória spočíva na dvoch predpokladoch: 1) preferencie závisia od afektívnych reakcií spojených s potenciálnymi výsledkami riskantného rozhodnutia a 2) aj pri kontrolovaní monetárnej hodnoty, niektoré výsledky sú relatívne emocionálne nabité, kým iné sú relatívne bez emočného náboja. Tento prístup má jeden nový dôsledok v porovnaní s klasickými zisteniami a to je ten, že vážiaca funkcia bude mať výraznejší S tvar pri neistých rozhodnutiach obsahujúcich skôr emočne bohaté než emočne chudobné výsledky. Z toho vyplýva, že ľudia budú citlivejší na odchýlky od nemožnosti a istoty, ale menej citliví na variácie v stredných pravdepodobnostiach pri emočne nabitých výsledkoch. Podobne, rola emócií vo vážení pravdepodobností vnáša pochybnosti do nezávislosti pravdepodobnosti a výsledku, ktorá je jednou z najzákladnejších implikácií prospektovej teórie:

Postulovaním oddelených funkcií hodnotenia výsledkov a pravdepodobností prospektová teória predpokladá, že dopad danej pravdepodobnosti je funkciou tejto pravdepodobnosti, ale nie výsledku, ku ktorému sa viaže. Naopak, analýza Rottenstreicha a Hsee (2001) implikuje, že nezávislosť pravdepodobnosti a výsledku pravdepodobne neplatí u výsledkov, ktoré majú rozdielnu afektívnu intenzitu. Ich analýza implikuje

145

závislosť pravdepodobnosti a výsledku: pretože výsledky bohaté na afekt prinášajú silnejšie emocionálne reakcie, mali by vyvolávať zároveň markantnejšie prikladanie väčšej váhy menším pravdepodobnostiam a markantnejšie prikladanie menšej váhy veľkým pravdepodobnostiam, než výsledky bez afektívneho náboja (Rottenstreich a Shu, 2004, 452 – 453).

V súlade s týmito predpokladmi možno hovoriť o štyroch vyplývajúcich vzorcoch, ktoré nachádzajú podporu v empirických výsledkoch:

1. Situácie bohaté na afekt prinášajú výraznejší efekt istoty a nemožnosti.

Podľa Rottenstreicha a Shuovej (2004) je sklon funkcie váženia strmší pri koncových hodnotách 0 a 1 pri podnetoch bohatých na afekt, čo vedie k tomu, že pri podnetoch bohatých na afekt sa preceňuje malá pravdepodobnosť, ale váženie veľkých pravdepodobností je väčšie pre podnety chudobné na afekt, čo je nekonzistentné s postulovanou nezá-vislosťou medzi pravdepodobnosťou a výsledkom. To bolo potvrdené experimentmi Hseeho a Rottenstreicha (2004) ako aj niekoľkými psychofyziologickými štúdiami anxiety a strachu (prehľad v Rottenstreich a Shu, 2004) – zistilo sa, že reakcie ľudí na hroziaci elektrický šok sú nezávislé od pravdepodobnosti, akonáhle je táto pravdepodobnosť vyššia ako nula. Strach a nádej sú v tomto prípade rozhodujúce emócie, ktoré majú vplyv na zvažovanie pravdepodobnosti.

2. Túžba a hrôza z výsledku ovplyvňujú zvýšenú funkciu w.

Naopak, variácie vo vyvýšení krivky funkcie w nesúvisia s nádejou a strachom, ako skôr s túžením a hrôzou. V porovnaní s výsledkami chudobnými na afekt, afektívne výsledky spôsobujú väčšie túženie (pozitívne ceny) alebo hrôzu (negatívne ceny). Zvýraznené túženie a hrôza by zdvihli (absolútnu) hodnotu afektívnej lotérie pri každej pravdepodobnosti.

3. Významná rola emočnej predstavivosti.

Pri uvažovaní o vplyve emócií na rozhodovanie veľkú rolu zohráva emočná predstavivosť. Určite sa inak rozhodujeme, či prestaneme fajčiť

146

po neosobnom varovaní na škatuľke cigariet, ako keď si predstavíme, že opúšťame nemocničnú izbu, kde nám niekto blízky zomiera na rakovinu pľúc spôsobenú fajčením. Čiže v najbližšej dobe ovplyvní naše správanie skôr možnosť rakoviny, ktorú sme si uvedomili vďaka emočnej predstave, ako explicitné zváženie pravdepodobnosti.

4. Systematické chyby v posudzovaní pravdepodobnosti.

Teória prospektu implicitne predpokladá, že numerické hodnoty pravdepodobnosti sú človeku, ktorý sa rozhoduje, známe, čo samozrejme, vo väčšine prípadov v bežnom živote neplatí. Prospektová teória ďalej predpokladá, že človek v situáciách neistoty zvažuje pravdepodobnosti rôznych výsledkov, no z prehľadu v tejto časti vyplýva, že váženie pravdepodobnosti je vo veľkej miere systematicky ovplyvňované emóciami a náladami. Ľudia v pozitívnej nálade majú tendenciu preceňovať pravdepodobnosť výskytu žiaducich výsledkov a podceňovať pravdepodobnosť výskytu nežiaducich výsledkov, kým pri negatívnej nálade je to presne naopak.

V tejto prvej časti sme stručne zhrnuli, akú rolu zohrávajú emócie v procese rozhodovania ako to opisuje prospektová teória, a že do tohto procesu vstupujú prostredníctvom účinku na funkciu subjektívnej hodnoty a váženia pravdepodobnosti. V nasledujúcej časti sa budeme venovať ďalším modelom vplyvu emócií na rozhodovanie, ktoré boli podnietené vznikom teórií duálneho fungovania.

3. Dva systémy rozhodovania

Výskum v oblastí heuristík a zaujatostí, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú D. Kahneman a A. Tversky (napr. Tversky a Kahneman, 1974; Gilovich, Griffin, Kahneman, 2002) podnietil úvahy o duálnom fungovaní usudzovania a rozhodovania ľudí. Dualistické teórie ľudského fungovania sa neobmedzujú len na oblasť kognitívnej psychológie a rozhodovania, no v tejto oblasti sú jednou z najaktuálnejších tém. Stručný prehľad hlavných teórií duálneho fungovania poskytuje napr. Drobná (2009) aj kapitola 2 tejto monografie.

147

Ako vyplýva aj z predchádzajúcej časti venovanej začleneniu emócií do prospektovej teórie, teórie duálneho fungovania umožňujú nielen elegantné vysvetlenie emočného hodnotenia a rozhodovania, ale hlavne sa do väčšej miery zhodujú s tým, čo pozorujeme pri rozhodovaní v reálnom živote. Je teda pomerne bežné, že sa v literatúre o rozhodovaní stretneme s rozlišovaním medzi hodnotením pomocou

„rozumu“ a hodnotením pomocou „pocitov“ (napr. Hsee a Rottenstreich, 2004; Rottenstreich a Shu, 2004; Slovic et al., 2002a, 2002b). Podľa tohto poňatia, keď hodnotíme pomocou rozumu, vážime a kombinujeme jednotlivé atribúty, aby sme dospeli k celkovému hodnoteniu. Naopak, pri hodnotení podľa pocitov sa môžeme rozhodnúť ignorovať jednotlivé komponenty a položiť si celkovú otázku: „Aký mám pocit z tejto možnosti?“

V tomto zmysle aj Baron (1992) rozlišuje medzi rozhodnutiami založenými na logických pravidlách a rozhodnutiach založených na anticipovaných emocionálnych reakciách. Tieto dva spôsoby sú niekedy v zhode, ale často sú v konflikte (môžeme vedieť, že nejaké rozhodnutie je síce logicky správne, ale aj tak vieme, že zaň budeme cítiť vinu a pod.).

Teórie predstavené v tejto časti majú napriek mnohým odlišnostiam minimálne jednu spoločnú črtu – emočný komponent v rozhodovaní je považovaný ako protiváha k čisto kognitívnemu a objektívnemu komponentu a predstavuje alternatívu v rozhodovaní.